Čo by mala obsahovať zmluva o pôžičke?

Peniaze (alebo iné cenné predmety) sa medzi ľuďmi požičiavajú odjakživa. Niekto trpí nedostatkom, iný má, naopak, prebytok. Rozhodnú sa, že ten, kto má viac, požičia tomu, kto má menej. Robí sa to tak odkedy vzniklo osobné vlastníctvo. Ľudia si požičiavajú v rodinách alebo medzi kamarátmi a v duchu hesla „kamaráti buďme, dlhy si plaťme“ sa spoliehajú na čestné slovo a poctivosť toho, ktorý si požičal.

Pôžička alebo úver?

Pôžičky sa ale nerealizujú len medzi dvoma fyzickými osobami. Poskytujú ich aj finančné inštitúcie alebo banky, ktoré majú túto službu vo svojom portfóliu. V tomto prípade sa to už nenazýva pôžička, ale úver. Hoci je význam týchto slov rovnaký, právne je medzi nimi rozdiel. Úver poskytuje inštitúcia, ktorá má v náplni činnosti finančné služby.

To znamená, že pri zmluve o pôžičke sa predpokladá skôr vzťah medzi dvoma fyzickými osobami, ktoré si medzi sebou jednorazovo alebo príležitostne požičali peniaze. Tento vzťah rieši Občiansky zákonník. Pri úvere sa predpokladá existencia právnickej osoby, ktorá sa na poskytovanie úverov špecializuje (a tento vzťah rieši Obchodný zákonník).

Finančné inštitúcie majú v poskytovaní úverov prax a vedia, ako správne nastaviť zmluvu o poskytnutí úverov. Horšie to býva, ak požičiava kamarát kamarátovi. Predstavte si, že požičiavate peniaze starému priateľovi. Nechcete preukázať nedôveru a tak mu požičiate aj bez písomnej zmluvy. Zákon totiž nešpecifikuje, akú formu má zmluva o pôžičke mať. Spoliehate sa na jeho sľub, že peniaze vráti, ak to ale neurobí, nemáte žiadnu právnu páku, ktorá by ho donútila peniaze vrátiť. Na súde mu nikto nedokáže, že peniaze od vás prijal a zaviazal sa ich vrátiť. Poďme sa teda pozrieť, čo všetko by mala zmluva o pôžičke obsahovať.

1. Označenie zmluvných strán

Jednoznačné pomenovanie účastníkov zmluvy – mená a priezviská, trvalé adresy, v niektorých prípadoch aj čísla občianskeho preukazu. Je potrebné jasne vyznačiť, kto je veriteľ a kto dlžník.

2. Predmet zmluvy o pôžičke

Tu sa uvádza, čo je predmetom zmluvy. Väčšinou sú to peniaze (treba uviesť konkrétnu sumu) alebo iná cenná vec.

3. Spôsob poskytnutia peňazí

Uvádza sa, akým spôsobom bola čiastka poskytnutá. Jedna možnosť je v hotovostí pri podpise zmluvy o pôžičke, druhá prevodom na účet. Môže sa aj kombinovať, časť pôžičky sa môže odovzdať jedným spôsobom, zvyšok druhým.

4. Odmena za poskytnutú pôžičku

Inými slovami, či požičiavate na úrok, alebo bez. Ak áno, jeho výšku je potrebné uviesť.

5. Údaje o splácaní pôžičky

Zadefinovanie spôsobu splácania pôžičky. Peniaze sa môžu vrátiť jednorazovo v dohodnutý termín, alebo splácať v pravidelných čiastkach, ktoré sú v zmluve uvedené.

6. Spôsob vrátenia pôžičky

Rovnako ako pri požičaní je treba uviesť, či sa vráti hotovosť, alebo peniaze budú prevedené na účet.

7. Ďalšie práva a povinnosti a záverečné ustanovenia

Na tomto mieste sa v zmluve o pôžičke môže uviesť prípadný úrok z omeškania alebo doplniť iné práva a povinnosti, na ktorých sa veriteľ a dlžník dohodnú.

8. Podpisy oboch zmluvných strán

Na záver obaja účastníci tohto právneho úkonu zmluvu podpíšu, čím sa zaviažu ju dodržiavať a zmluva nadobúda platnosť.

pôžičkeje najistejším spôsobom, ako sa zabezpečiť proti neskorším nedorozumeniam pri splácaní pôžičky.