Kto vám ihneď požičia 100 eur?


Niektorí z vás možno na túto otázku poznajú odpoveď okamžite. Priatelia, rodina, kolegovia... U iných to však až tak jednoduché byť nemusí. Najmä, ak sa ľudia pýtajú, na čo peniaze potrebujete. Taký je aj nasledovný príbeh Andreja Vymysleného, ktorý by mohol byť pokojne aj jedným z vás.

Andrej Vymyslený bol typický dedinský starý mládenec. Žil v rodičovskom dome s mamou na dôchodku, pracoval na píle v tej istej dedine, z výplaty dával polovicu mame a svoj voľný čas trávieval s kamarátmi pri pivku a kartách. Za celý svoj čosi-okolo-tridsaťročný život mal len jednu frajerku Kvetku, ktorá ho však po piatich rokoch nechala a zobrala si bankára z najbližšieho mesta. Predsa len, bol pre ňu lepšia partia ako milý a dobrý, avšak len dedinský tesár, Andrej.

Odkedy ho Kvetka nechala, Andrej na ženy zanevrel a svoju budúcnosť už videl len ako slobodný starý mládenec, ktorý nikdy neokúsi, aké to je kritizovať nedeľný obed svojej ženy, lebo jeho mama varí lepšie. Andrej s tým však bol zmierený. Teda až do momentu, kedy neobjavil čaro online zoznamiek. Tam našiel Anežku.

Anežka a jej profilová fotografia boli všetkým, čo si len mohol želať. Bola milá kuchárka v školskej jedálni, na fotke aj pekná, ale nie až tak, že by sa Andrej bál zástupov ďalších ctiteľov, a vo virtuálnej realite si rozumeli. Potom však prišlo to, čoho sa Andrej bál viac ako húseníc, z ktorých má fóbiu. Anežka sa chcela stretnúť.

Za peniaze si šťastie nekúpiš. Aj keď trochu možno áno…

Andrej sa najprv potešil a vznášal sa na píle ako pätnásťročné dievča po prvej puse, ale potom prišli obavy a strach. A najmä, zhrozil ho nedostatok financií na nové oblečenie a peknú spoločnú večeru. Nepripadalo do úvahy, že by Andrej odoprel mame 100 eur z jeho výplaty alebo by si od nej, nedajbože, pýtal pôžičku. Skúsil preto kamaráta Karola.

„Ale jasná vec, že ti požičiam Andrejko. Povedz mi len, na čo to potrebuješ,“ znela Karolova odpoveď. Andrejko však zrazu onemel a úsmev mu na perách zamrzol ako nežné kvety čerešní na jar, keď ich prekvapia mrazy. Tam pôžička skončila. Andrej predsa nemohol Karolovi povedať, že peniaze potrebuje na to, aby očaril svoju online „možno-frajerku“.

Čo mal teda chudák Andrej robiť? Začal googliť. Vedel, že v banke mu 100 eur nedajú. To je príliš malá suma. Musel teda nájsť iné východisko. A keďže internetovo nie je Andrej až tak neschopný, aj ho našiel. Nechajte si tie predsudky, aj ľudia na dedine vedia používať internet…

Riešenie našiel na peknej oranžovej stránke, kde ponúkajú tzv. pôžičku ihneď. Andrejovi sa oči zaleskli ako prskavky pri vianočnom stromčeku a problém razom vyriešil. Peniaze si požičal, s mamou kúpil novú košeľu a nohavice, časť peňazí si odložil na večeru a jediné, čo mu chýbalo, bolo nabrať odvahu, vytrhnúť tulipán z maminej záhrady a vydať sa na cestu.

A žili spolu šťastne, až kým nepomreli

A tak sa Andrej na pochôdzky vydal a Anežku stretol. Vďakabohu, jej profilová fotka neklamala a prvé rande zvládli úspešne. Síce s rozpakmi, neistými pohybmi a opatrnými rozhovormi, ale zvládli to. Andrej teda (podľa maminej rady) po návrate domov poslal na isté telefónne číslo tú starú známu uisťujúcu SMS v klasickom znení: „Ďakujem za pekný večer, Anežka.“

A drevo zrazu voňalo ešte krajšie, deti v škole boli milšie a tráva bola pre oboch online „možno-frajerov” o čosi zelenšia…